Odpadové hospodárstvo je u južných susedov centralizované, ceny diktuje monopol.
V roku 2023 nastala v maďarskom odpadovom hospodárstve významná organizačná zmena: služby nakladania s komunálnym odpadom začal riadiť monopolný poskytovateľ. O tom, kto získa zákazku, rozhoduje petrochemická skupina MOL.
Na Slovensku sa o podobné monopolné riadenie odpadového hospodárstva usiluje minister Tomáš Taraba, ktorý chce v návrhu nového zákona o environmentálnom fonde vytvoriť podmienky, aby štátny Environmentálny fond mohol prevziať kontrolu nad rozšírenou zodpovednosťou výrobcu.
Veľký štátny koordinátor
Ani pred rokom 2023 nefungoval v Maďarsku odpadový trh tak, ako ho poznáme na Slovensku a v drvivej väčšine krajín EÚ: teda, že ceny za služby nakladania s komunálnym odpadom sú výsledkom ponuky na trhu poskytovateľov služieb, ktorí si navzájom konkurujú, a v prípade miestnych poplatkov za komunálny odpad určujú cenu samosprávy.
Zber komunálneho odpadu, vrátane triedeného, realizovali v Maďarsku tzv. verejní poskytovatelia. Spravidla išlo o mestské/obecné neziskové spoločnosti so zmluvou s danou samosprávou. Na trhu síce pôsobili a podnes pôsobia aj niektoré súkromné spoločnosti, ako napríklad skupina Veolia, FCC, či Saubermacher, ale podľa nášho prieskumu zväčša ako spracovatelia odpadu, teda nie priamo zberové a zvozové spoločnosti.
Celý systém od roku 2016 centrálne koordinovala štátna spoločnosť NHKV Zrt., tzv. „kukaholding“, ktorá vydávala faktúry vlastníkom nehnuteľnosti: poplatok za služby v oblasti nakladania s odpadom za poskytovanie služieb nakladania s odpadom. Výšku poplatkov za komunálny odpad neurčovali samosprávy, ale zákon.
Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov v Maďarsku zrušili v roku 2012 a riadenie recyklovateľného odpadu prevzal do rúk štát, ktorému emitentov produktov uhrádzal poplatok za produkt.
Maďarský koncesný systém
V Maďarsku sa niektoré činnosti v konkrétnych oblastiach môžu vykonávať iba na základe koncesie. Tieto oblasti zahŕňajú predajne tabakových výrobkov, kasína, diaľnice a v súčasnosti už aj nakladanie s komunálnym odpadom. Koncesie sa môžu získať prostredníctvom verejnej súťaže na maximálne 35 rokov. Formálne musia byť zahraniční investori považovaní za rovnocenných s maďarskými investormi. Konštatuje to srbská štúdia autorov, ktorú vydal minulý rok Institute of European Studies spolu s Hanns Seidel Foundation.
Dňa 12. augusta 2021 uverejnil novozriadený Národný koncesný úrad oznámenie o koncesii v maďarskom systéme verejného obstarávania, celoštátnu 35-ročnú koncesiu na komunálne odpadové hospodárstvo.
Podľa autorov „nebolo prekvapením”, že maďarská vláda udelila od 1. júla 2023 koncesiu práve skupine MOL cez jej stopercentnú dcérsku spoločnosť MOHU MOL Hulladékgazdálkodási Zrt. Taký bol totiž výsledok súťaže, ktorej sa zúčastnil iba jediný účastník.
Podozrenia okolo súťaže
Denník Szabad Európa v článku v júli tohto roku popisuje, akým spôsobom prebiehal výber koncesionára na služby odpadového hospodárstva.
Podmienky koncesného tendra boli podľa autora Tamása Wiedemanna stanovené tak, aby výrazne zúžili okruh potenciálnych uchádzačov. Uchádzač musel preukázať, že najmenej päť rokov prevádzkuje špedičnú (dopravnú) činnosť. Referencia musela pokrývať minimálne 15 miliónov ton prepraveného tovaru, z čoho 85 % sa malo uskutočniť pozemnou (cestnou) dopravou.
Práve MOL má prostredníctvom maďarskej a slovenskej dcérskej firmy vlastné prepravné spoločnosti, ktoré vedeli podľa štátnych požiadaviek preukázať požadovaný objem prepravovanej hmotnosti, z toho 85 % – v súlade s podmienkami – cestnou dopravou. Uspeli však aj napriek tomu, že v rozpore s požiadavkami súťaže nedisponovali nákladnými autami na prevoz tuhého odpadu, ale cisternovou prepravou, tvrdí Szabad Európa.
Uchádzač tiež mal disponovať prevádzkou, ktorá je schopná ročne spracovať a/alebo zneškodniť 500-tisíc ton komunálneho odpadu, alebo alternatívne prevádzkou na spracovanie a/alebo zneškodňovanie nebezpečného odpadu s ročnou kapacitou aspoň 20-tisíc ton. Nebezpečný odpad pritom nebol súčasťou koncesie. MOL však disponuje takouto prevádzkou, takže vďaka nezmyselnému rozšíreniu zadania splnila firma ďalšiu podmienku.
Skupina MOL, ktorú novinár Ágoston Renczes označil v denníku N (a Nápunk) za úzko prepojenú s maďarskou vládnou elitou, vyhrala preto, lebo žiadna iná firma nevidela šancu na to, že by mohla uspieť.
Preštátnili zvozové spoločnosti
Súčasťou koncesnej zmluvy bolo aj to, že MOL prevezme štátne podiely v 17 spoločnostiach, ktoré sa zaoberajú nakladaním s komunálnym odpadom. Firma v júli 2023 deklarovala, že uzavrela zmluvu o prevzatí týchto podielov. Spravodajský web maďarskej Slobodnej Európy Szabad Európa však vo vyššie zmieňovanom článku z roku 2024 tvrdil, že MOHU však nakoniec odkúpila podiely iba v 14 zo 17 mestských firiem, v troch zvyšných nie.
To mal byť jeden z dôvodov, prečo Transparency International Maďarsko podala podnet na Úrad pre verejné obstarávanie za to, že neboli dodržané podmienky koncesného výberového konania. Denníku ODPADY-PORTAL sa nepodarilo zistiť, či v takomto podaní padlo rozhodnutie.
Ako je postavený systém RZV?
Činnosti koordinované spoločnosťou MOHU sa vykonávajú za účasti subdodávateľov. Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov funguje podľa srbských autorov tak, že výrobcovia platia takzvaný „poplatok EPR“. Jeho výšku však neurčuje dopyt a ponuka na trhu, ale minister, ktorý zodpovedá za odpadové hospodárstvo, na základe návrhu maďarského regulačného úradu pre energetiku a verejné služby (ďalej len „HEPURA“).
ZDROJ + FOTO
Radovan Kazda
