Spoločná veľká upratovacia akcia magistrátu hlavného mesta Bratislavy a dobrovoľníkov z VÚB banky, o ktorej sme na Odpady-portal.sk písali už začiatkom júna, odľahčila lužné lesy na petržalskej strane Dunaja o 340 kg odpadu.
Výsledkom nie je len čistejšia príroda chránených lesov Hrabiny, Soví a Pečniansky les, ale aj analýza vyzbieraného a vytriedeného odpadu.
Analýzu zabezpečila organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) NATUR-PACK a vďaka nej poskytne mestu prehľad o stave znečistenia týchto prírodných lokalít a tiež dáta v rámci nastavenia pravidiel pre zálohovanie obalov nápojov.
Vyčistili tri lužné lesy
Bratislavčania a Bratislavčanky, ktorým záleží na čistote a ochrane prírody, mohli začiatkom júna spojiť pri prechádzkach v lesoch popri Dunaji príjemné s užitočným. Vďaka iniciatíve VÚB banky pribudli na viacerých miestach v rámci petržalského brehu stojiská s pripravenými informačnými tabuľami, rukavicami, vrecami a vyhradeným miestom na odovzdanie vyzbieraného odpadu.
Počas najväčšej akcie tohto druhu v lužných lesoch Bratislavy, za ktorú sa postavila aj kancelária primátora hlavného mesta, sa podarilo v Pečnianskom lese (za mostom Lafranconi), Sovom lese (od mosta Apollo k Ekonomickej univerzite) a lese Hrabiny (za Ekonomickou univerzitou smerom k Dunaju) vyzbierať za 10 dní 340 kg voľne pohodeného odpadu.
„Do čistenia týchto prírodných lokalít, v ktorých sa za ostatné roky nahromadili vo svojej podstate čierne skládky odpadu, sa mohla zapojiť celá verejnosť,“ hovorí Andrej Kovarik, splnomocnenec primátora Bratislavy pre životné prostredie.
„Každému, kto pridal ruky a na koniec vrece vyzbieraného odpadu k spoločnému dielu, sa chceme v mene mesta poďakovať. Najviac tímom dobrovoľníkov z VÚB, ktorí stoja aj za samotnou myšlienkou a celú akciu zorganizovali nielen personálne, ale aj materiálne. Sme radi, že sa podarilo pomôcť lesom, ktoré majú pre Bratislavu z hľadiska biodiverzity veľký význam. Takýmto akciám sme pripravení sa venovať aj v budúcnosti.“
Väčšinu tvoril vytriediteľný odpad
Cieľom akcie bolo v prvom rade dostať odpad preč z lesov, rovnako však išlo organizátorom aj o jeho následné roztriedenie a analýzu.
Po odvoze vriec odpadu zo stojísk, ktorý zabezpečila mestská organizácia OLO, prešla fyzickým rozborom a štatistickou analýzou približne tretina vyzbieraného odpadu.
Až 86 % jeho objemu tvoril vytriediteľný odpad, ktorý je možné zrecyklovať, resp. spracovať s ohľadom na životné prostredie, a ktorý by bez tohto pričinenia znečisťoval mestské lesy ďalšie desiatky rokov.
Z odpadov, ktoré po správnosti patria do kontajnerov resp. do vriec na triedený zber, mali najväčšie, 18-percentné zastúpenie plasty. Spomedzi všetkých plastov tvorili najväčšiu časť, takmer tretinu (29 %), PET fľaše.
Z odpadov, pôvodne určených na zberný dvor resp. do veľkokapacitných kontajnerov, ktoré sa niekoľkokrát za rok umiestňujú v jednotlivých mestských častiach, mali najväčšie zastúpenie objemné odpady, a to až 28 %.
Medzi nálezmi nechýbali ani odpady s obsahom nebezpečných látok (rozmanité chemikálie), čo je vzhľadom na chránené lokality neprípustné.
PET fľaše a plechovky tvorili 10 %
„Keď sme videli všetky tie odpady, porozdeľované podľa jednotlivých druhov, uvedomili sme si, že v prírode končí prakticky všetko, s čím sa bežne stretávame v domácnosti – od potravín, textílií, skla, papiera, kovov, plastov mnohých druhov, nebezpečných chemikálií, až po rozmanité elektroodpady a stavebné odpady,“ hovorí Marek Brinzík z OZV NATUR-PACK.
Analýza vyzbieraných odpadov podľa M. Brinzíka potvrdila názor odborníkov z NATUR-PACK-u, že pripravované zálohovanie nápojových obalov, ktoré sa má dostať do praxe od 1. januára 2022, nezbaví prírodu všetkého voľne pohodeného odpadu.
„Na to, aby sme mali v prírode naozaj poriadok, nebude stačiť, ani keď z nej už onedlho vďaka zálohovaniu zmiznú nápojové PET fľaše a plechovky. Z takmer 100 kg celkovej analyzovanej vzorky tvorili PET fľaše 5 % a približne rovnaké zastúpenie mali aj plechovky,“ vysvetľuje M. Brinzík.
Toto zistenie podľa jeho slov znamená, že aj ak by sa po rozbehnutí zálohového systému do prírody nedostal už ani jeden zálohovaný obal, naďalej by tam ležalo množstvo iných druhov odpadu. Tie v analyzovanom odpade z bratislavských lužných lesov tvorili zhruba 90 % celkového množstva.
„Zálohovanie čistote prírody určite veľmi pomôže, naďalej však budú potrebné aj iné aktivity na zvyšovanie povedomia verejnosti o odpadoch. Veríme, že postupne v prírode bude končiť odpadov oveľa menej. Preto si každý jeden projekt, ktorý tomuto cieľu pomáha, nesmierne vážime,“ uzatvára M. Brinzík.
Foto: domaci.ihned.cz
Zdroj:
