Rubriky
Nezařazené

Kríza recyklácie plastov sa týka aj Slovenska. Hráči na trhu sa zhodujú, že by vlády mali konať

Profesionáli v odpadovom hospodárstve poukazujú na nerovnosť podmienok voči importérom, aj na potrebu zásahu vlád.

 

Európa čelí kríze recyklácie plastov, ktorú porážajú lacné primárne suroviny aj recykláty zo zahraničia, ako aj množstvo netrhových podmienok a cenová volatilita.

Dopyt po recyklovanom plaste je zo strany priemyslu, ktorý vyrába plastové produkty, nedostatočný na to, aby boli recyklačné firmy v zisku. Výsledkom je, že obrat v recyklácii stagnuje, zvyšujú sa zásoby plastového odpadu sa zvyšujú a recyklačné spoločnosti ukončujú výrobu. Téme sme sa venovali v samostatnom článku.

Slovensko je súčasťou Európskej únie a spoločných pravidiel pre zvyšovanie miery recyklácie plastov. Zisťovali sme, ako vnímajú situáciu slovenskí účastníci trhu s plastovým odpadom.

APOH požaduje väčšiu finančnú zodpovednosť od výrobcov

„Zaznamenali sme problémy, a to v dvoch smeroch: výrazné zníženie cien plastov a problém s ich odbytom. Spôsobuje to problém v plnení recyklácie plastov v rámci RZV,” uviedol pre denník Odpady-portal.sk Peter Krasnec, prezident Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH).

Podľa Petra Krasneca je potrebné upraviť podmienky financovania triedeného zberu obalov v rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

„V prvom rade je potrebné identifikovať, prečo Ázia a USA sú cenovo výhodnejšie a podľa toho nastaviť podporu do sektora zo strany EÚ. V rámci APOH sa snažíme nájsť riešenia s OZV pre obaly, ako optimalizovať proces podpory tak, aby na Slovensku recyklácia plastov prežila aj naďalej. Čaká nás totiž v budúcnosti zvýšenie cieľov recyklácie plastov a bez domácich a európskych spracovateľov to nebude možné splniť,” konštatuje P. Krasnec.

Michal Figúr: Situácia sa zlepšuje, ale bez podpory máme problém 

Jedným z veľkých spracovateľov plastových odpadov je spoločnosť Greentech Slovakia. Podľa jej generálneho manažéra Michala Figúra bol problém citeľný aj na Slovensku, v súčasnosti však nastáva zlepšenie.

„V roku 2023 sme počas druhého kvartálu zaznamenali prepad trhu o 50 %, čo nás prinútilo ísť len na dve zmeny. Or začiatku roka 2024 je však situácia lepšia. Zlepšenie vnímame kvôli prichádzajúcemu roku 2025 a povinnému primiešavaniu recyklátu do PET. V oblasti HDPE a PP, s ktorým tiež pracujeme a ktorý končí hlavne v stavebníctve, bola kríza ešte väčšia. V tomto segmente bol nulový odbyt. Kríza je hlavne kvôli nestabilitě a nejasnosti smerovania trhu v EÚ, ale najdôležitejšie sú vysoké úrokové sadzby, ktoré bránia normálnemu rozvoju priemyslu,” uviedol Michal Figúr.

Podľa neho sa ocitajú podnikatelia v tejto oblasti v ťažkostiach aj preto, lebo spoločnosť vníma recykláciu ako dotovanú časť priemyslu, čo však na Slovensku nie je pravda.

„Recyklácia, na rozdiel od ostatných krajín, má nulovú podporu. Naše závody nemôžu cenovo konkurovať ostatným krajinám, ktoré majú príjem za každú zrecyklovanú tonu od domácich OZV.”

Michal Figúr, ktorý je zároveň šéfom Asociácie pre recykláciu obalov, poukazuje aj na nedostatok PET materiálu v Európskej únii, ktorý nahráva v prospech dovozu recyklátu zo zahraničia.

„Európska únia spotrebuje 5 miliónov ton PET ročne, z čoho skončia približne 3 milióny ton na skládkach alebo v spaľovniach. Produkcia primárneho PET materiálu je na úrovni 0,8 milióna ton. Na výrobu vločiek existuje kapacita 3 milióny ton, ale z toho treba odrátať odpadovosť. Výsledkom je približne 2,1 milóna ton, ktoré môžete použiť (vlákno, páska, fólia, RPET). Z toho vyplýva že existuje deficit dva milióny ton PET v EÚ v prípade, že by sme všetko zrecyklovali,” vysvetľuje Michal Figúr.

Generálny manažér tiež poukazuje na európsky problém systémov bez zálohovania, ktorým je ziskovosť zberových spoločností, ktoré tlačia spracovateľov do zlých hospodárskych výsledkov.

„Zberové spoločnosti, ktoré majú zaplatené všetky náklady od organizácií rozšírenej zodpovednosti (OZV), do ktorých platia výrobcovia, ponúkajú zlisované PET fľaše za vysoké ceny a doslovne vydierajú recyklačné spoločnosti, ktoré musia tieto financie pýtať znova od výrobcov, ktorý tento materiál musia spotrebovať,” približuje.

Vo výsledku je tak podľa Figúra jediným, kto má z toho biznisu profit, zberová spoločnosť.

„V prípade, že sa začnú výrobcovia brániť a vymyslia si svoj systém na ochranu vstupu – zálohový systém – začne sa obrovská antikampaň, akú momentálne môžeme sledovať v Čechách.”

Dovoz recyklátu zo zahraničia nevníma Michal Figúr ako zásadný problém.

„Bez dovozu nie je EÚ schopná naplniť potreby spotrebiteľského trhu. Problém vnímam v tom, ako sa dovážaný materiál vo väčšine krajín mimo EÚ vyrába. Spoločnosti v rámci EÚ majú vysoké nároky na ESG, čistotu vypúšťaných vôd, pracovné prostredie a podmienky, inovácie, zelené energie atď. Po osobných návštevách recyklačných kapacít v tretích krajinách môžem povedať, že z týchto štandardov som tam nevidel ani základ,” vysvetľuje Figúr.

Zavedenie dovozných ciel však nepovažuje za riešenie. Tým by malo byť vyrovnanie podmienok s konkurenciou.

„Výrobné spoločnosti a spoločnosť musia prijať zodpovednosť za to, čo dovážajú, a ako regulačný nástroj by som za prísnych podmienok zaviedol CBAM – Carbon Border Adjusment Mechanism, alebo uhlíkové clo, ktoré už fungujú v mnohých odvetviach priemyslov. Konkurencia je dobrá vec, posúva podnikateľov vpred, ale musia mať rovnaké podmienky,” uzatvára Michal Figúr.

František Doležal: EÚ musí nájsť riešenie

Podľa generálneho riaditeľa veľké slovenského spracovateľa plastov, spoločnosti General Plastic, zažívajú recyklačné závody veľmi komplikované obdobie už od roku 2020. Nie je to však spôsobené len lacnými dovozmi z Ázie, resp. USA.

V reakcii pre Odpady-portal.sk uviedol František Doležal viacero dôvodov, ktoré dostávajú spracovateľov do zložitej situácie.

V prípade polyetylénterftalátu (PET) poukazuje aj na lacné dovozy fliaš a recyklátov aj z Ukrajiny, vysokú cenu energií, klesajúcu cenu primárneho PET, ale aj zavádzanie zálohových systémov v Európe.

Výrazný vplyv na ekonomiku spracovateľov má podľa neho aj cenová nestabilita primárnej suroviny PET, ktorá je v súčasnosti na úrovni 1.150 eur za tonu, ale v minulosti klesla ku 650 eur a v roku 2022 bola na úrovni 1800 eur.

„Dlhodobá stabilná cena je niekde na úrovni 1.100 eur za tonu. Na druhej strane je však cena kvalitného food grade regranulátu okolo 1.500 eur, teda nepokrýva ani výrobné náklady,”

 

ZDROJ + FOTO